Filipíny

[Alchymista]

https://southfront.org/isis-claims-40-f ... o-clashes/
ISIS Claims 40 Filipino Soldiers, Officers Killed In Maguindanao Clashes
ISIS tvrdil, že počas posledných stretov v provincii Maguindanao bolo jeho bunkami zabitých až 40 filipínskych vojakov a dôstojníkov.

Vo vyhlásení, ktoré vydala tlačová agentúra Amaq 6. marca, teroristická skupina uviedla, že k zrážkam došlo v meste Satan 2. marca. Vládne jednotky boli údajne zamerané na guľomety a niekoľko improvizovaných výbušných zariadení (IED).

Ozbrojené sily Filipín (AFP) 2. marca uskutočnili rozsiahlu operáciu proti islamským bojovníkom za slobodu islamských bojovníkov za slobodu (ISIF) Bangsamoro (BIFF) v Maguindanau 2. marca. Na rozdiel od tvrdení ISIS však neboli hlásené žiadne straty v radoch armády.

Major Arvin Encinas, hovorca veliteľstva AFP pre západné Mindanao (Westmincom), uviedol, že operácia bola zameraná na frakciu BIFF pod vedením vodcu Salahudina Hassana Karialana.

"Sledujeme nepriateľov, aby zakázali ich zradné zápletky v mierových komunitách Maguindanao," uviedol hovorca Rapplera.

V priebehu operácie AFP vylúčila troch bojovníkov pridružených k ISIS. Mnoho ďalších sa však podarilo utiecť z vojenských síl.

BIFF je jednou z niekoľkých skupín pridružených k ISIS na Filipínach. Napriek nárastu aktivít týchto skupín zostáva situácia v krajine pod neustálym úsilím agentúry AFP pod kontrolou.

[Alchymista]

https://southfront.org/at-least-11-phil ... militants/
At Least 11 Philippine Soldiers Killed In Clashes With ISIS-linked Militants
Najmenej 11 filipínskych vojakov zabitých v konfliktoch s militantmi spojenými s ISIS

Najmenej 11 filipínskych vojakov bolo zabitých a 14 ďalších bolo zranených pri zrážkach s militantmi spojenými s ISIS na južnom ostrove Mindanao.

Podľa regionálneho vojenského veliteľa poručíka generála Cirilita Sobejanu boli strážcovia armády manévrovaní za útok, keď v zalesnených horách pri dedine Danag v provincii Patulu v provincii Sulu zaútočili na približne 40 bojovníkov Abu Sayyaf (skupina je spojená s ISIS).

Bitka pokračovala hodinu, kým sa bojovníci stiahli. Armáda na ich nasadenie použila mínomety a ručné zbrane.

Policajti veliaci Radulan Sahiron a Hatib Hajan Sawadjaan údajne viedli militantov. Tieto osoby sú obviňované z únosov za výkupné a za činy na južných Filipínach.

Armáda tvrdila, že pri útoku bolo zabitých alebo zranených niekoľko militantov.

[El Diablo]

Americký voják zabil po sexu transgender ženu, prezident Filipín mu udělil milost. Tichomořská země se bouří

MANILLA/PRAHA Filipínský prezident Rodrigo Duterte omilostnil bývalého vojáka amerického námořnictva, který zabil před šesti lety transgender ženu poté, co ho orálně uspokojila a on následně zjistil, že se narodila jako muž. Prezidentův krok vyvolal v zemi bouři nevole.

Zdroj: https://www.lidovky.cz/svet/americky-na ... ?foo-bar=1

[Alchymista]

https://cz.sputniknews.com/svet/2021030 ... i-filipin/
Duterte: „Nedopustím, aby se americké jaderné zbraně nacházely na území Filipín“

Minulý měsíc Rodrigo Duterte zdůraznil nezbytnost posílit „vlastní obranu“ Filipín, když nařídil vládě, aby zvážila zrušení dohody o hostujících silách, která povoluje pohyb amerických vojáků na území Filipín.

Prezident Rodrigo Duterte uvedl, že okamžitě zruší dohodu o hostujících silách mezi Filipínami a USA, pokud zjistí, že USA rozmístily na Filipínách své jaderné zbraně.

„Prohlásil jsem, že budeme dělat nezávislou zahraniční politiku… Ubezpečil jsem Čínu, že nedopustím, aby se americké jaderné zbraně nacházely na území Filipín,“ řekl Duterte během tiskové konference v pondělí na letecké základně Villamor v Pasay.

Konference se konala poté, co se prezident účastnil slavnostní ceremonie na počest dodávky prvních 600 tisíc dávek vakcíny CoronaVac od společnosti Sinovac Biotech, které byly dodány čínským vojenským letadlem.

Když se prezidenta zeptali na možnost skladování amerických jaderných zbraní na území Filipín, Duterte zdůraznil, že filipínská ústava zakazuje rozmístění jaderných zbraní na jejich území.

„Nechceme to… ale varuji vás, že pokud se dozvím, že jste tady rozmístily jaderné zbraně, vy (USA), okamžitě vás požádám, abyste odešly, a okamžitě zruším dohodu o hostujících silách,“ upozornil prezident.

Prohlášení odznělo poté, co mluvčí prezidenta Salvador Panelo na začátku února řekl, že prezident nařídil vládě zrušit dohodu o hostujících silách, a uvedl, že nastal čas „spoléhat jenom na sebe“.

„Posílíme svoji obranu a nebudeme se více spoléhat na žádnou jinou zemi,“ řekl Duterte.

Filipínskému vůdci se nelíbila kritika ze strany amerických politiků ohledně jeho boje s drogami, Duterte dokonce zakázala několika americkým politikům vstup do země.

Odmítl také obvinění, že filipínská policie porušuje lidská práva, k čemuž údajně mělo dojít během předvolební kampaně a dodal, že jeho země nepotřebuje, aby do jejích záležitostí zasahovalo mezinárodní společenství.

Dohoda o hostujících silách (VFA), která vstoupila v platnost 27. května 1999, umožňuje americkým vojákům pohybovat se na Filipínách a zasahovat tam v případě humanitární krize. Američtí vojáci se nachází na filipínském území od doby, kdy Filipíny získaly nezávislost v roce 1945.

[Alchymista]

https://echo24.cz/a/Skp6U/konflikt-v-ji ... e-nestahne
Konflikt v Jihočínském moři. „Můžete mě zabít,“ vzkazuje Pekingu filipínský prezident. Lodě nestáhne

Klidně mě zabijte, lodě z Jihočínského moře nestáhnu. Filipínský prezident Rodrigo Duterte tvrdě odpověděl na výzvu, kterou mu zaslal Peking, aby stáhl svá válečná plavidla. Duterte uvedl, že Filipíny se nepohnou ani o centimetr a dodal, že podobný tlak by mohl ukončit křehké přátelské vztahy mezi oběma zeměmi.Filipínský prezident Duterte obdržel od Číny výzvu, aby Filipíny okamžitě stáhly své lodě ze sporných vod v Jihočínském moři. Manila posílila svou posádku mimo jiné v oblasti ostrova Thitu, poblíž čínské vojenské základny. Podle prezidenta Duterteho k vyslání dalších lodí do oblasti Filipíny sáhly kvůli měsíce trvající přítomnosti stovek čínských lodí, které jsou navíc obsazeny vojenskou posádkou.

Duterte se proti čínské výzvě ostře vyjádřil v pátečním projevu, který přenášela i televize. Prezident je podle serveru South China Morning Post pod čím dál větším tlakem, aby se přestal snažit o udržování blízkých přátelských vztahů s Čínou a postavil se „do očí bijící provokaci“ ze strany Peking.

Manila tento týden oznámila záměr postavit na zmíněném ostrově Thitu, který Filipínci nazývají Pag-asa, logistickou základnu, která by tamním lodím umožnilo dotankovat palivo a nabrat zásoby. Minulý měsíc Čína Filipíny vyzvala, aby „zastavily činnost, která komplikuje situaci v oblasti a eskaluje spory.“

Duterte v pátek uvedl, že se Filipíny čínských výhrůžek nezaleknou. „Budeme stát pevně. Chci se vyjádřit jasně, tady a teď. Naše lodě jsou na ostrově Pag-asa i jinde v té oblasti. A nepohneme se ani o píď,“ řekl prezident. „Můžete mě klidně zabít. Ale teď říkám, že takhle naše křehké přátelství brzy skončí,“ dodal Duterte a podle SCMP tak zareagoval na ostrou kritiku, která na jeho adresu kvůli údajnému přehnanému přátelství s Čínou zaznívá.

Když byl Duterte zvolen prezidentem v roce 2016, oznámil, že se plánuje oddělit od Spojených států, které jsou tradičním spojencem Filipín. Chtěl naopak navázat blízký kontakt a přátelství právě s Čínou. Odsunul tak stranou vítězství u mezinárodního soudu v kauze sporných teritorií výměnnou za obchod a investiční vztahy s Čínou. Dříve dokonce rozhodnutí soudu označil za „kus papíru“, v pátečním projevu ale řekl, že věří v úplnost a pravdivost tohoto rozsudku.

I přes svá ostrá slova Duterte v projevu řekl, že s Čínou nechce jít do otevřeného konfliktu. „Především chci zdůraznit, že s Čínou nechci bojovat. Stále k nim chováme velkou vděčnost,“ řekl Duterte. Podle kritiků není prezident dostatečně ostrý. Připomínají mimo jiné, že ve své volební kampani Duterte slíbil, že zařídí, aby mohli Filipínci vyrazit do sporných vod na vodním skútru s filipínskou vlajkou. Tento týden řekl, že se jednalo o „vtip“ a že lidé, kteří tomu věřili, jsou „hloupí“.

Čína nedávno vypustila do Jihočínského moře svého zatím největšího strašáka. Jedná se o nejmodernější a obří výsadkovou loď, která má podle expertů zastrašit všechny potenciální soupeře v této oblasti. Více jsme psali zde.

[skflanker_]

V Manile prebehla slávnostná ceremónia odovzdania VVS Filipín prvých 2 útočných vrtuľníkov T-129B ATAK vyrobené spoločnosťou Turkish Aerospace Industries (TAI). Predtým Filipínske ministerstvo národnej obrany uzavrelo zmluvu na dodávku 6 bojových vrtuľníkov T-129B ATAK v hodnote 269 miliónov $.

Zdroj https://vk.com/wall-123538639_2413814 z 10.04.2022 + viac kvalitných foto

[Alchymista]

https://echo24.cz/a/SM4Uf/syn-diktatora ... ong-marcos
Syn diktátora vítězí ve volbách. Prezidentem Filipín bude Bongbong Marcos

V prezidentských volbách na Filipínách zvítězil syn někdejšího diktátora Ferdinand Marcos mladší. Informovala o tom agentura Reuters s odvoláním na neoficiální výsledky poskytnuté volební komisí (COMELEC) a informace místních sdělovacích prostředků. Ty oznámil vítězství Marcose juniora, známého jako Bongbong Marcos, po sečtení 80 procent hlasů.

Čtyřiašedesátiletý Marcos získal podle projekcí výsledků 25,9 miliónu hlasů, zatímco jeho protikandidátka, nynější viceprezidentka a bojovnice za lidská práva Leni Robredová, shromáždila 12,3 miliónu hlasů. Hlasovat mohlo 67,5 milionu voličů.

Ještě než se ve 13:00 SELČ uzavřely volební místnosti, objevily se informace o problémech při hlasování a o možných volebních podvodech, napsal list The New York Times.

Podle filipínské vlády během dne selhalo více než 180 hlasovacích přístrojů a v celé zemi bylo k dispozici jen 1100 náhradních. Někteří lidé si stěžovali, že jejich jména v seznamech registrovaných voličů chyběla, a také na ovlivňování či pozměňování hlasů.

Volby na Filipínách rozhodovaly o nástupci prezidenta Rodriga Duterteho kritizovaného mimo jiné za brutální protidrogovou kampaň.

Bongbong Marcos je synem nechvalně známého diktátora Ferdinanda Marcose staršího, který vládl Filipíncům dvacet let železnou rukou, věznil disidenty a potlačoval občanské svobody, dokud ho v roce 1986 nesvrhlo lidové povstání. Zemřel v roce 1989 v exilu, aniž byl postaven před soud. Mocná rodina Marcosů se již dlouho snaží zlepšit svou pověst a popírá obvinění z rozkradení miliard dolarů ze státní pokladny.

Ferdinand Marcos mladší po svržení otce rovněž pobýval v zahraničí a na Filipíny se vrátil začátkem 90. let. Od té doby působil v politice mimo jiné jako provinční guvernér, poslanec a senátor. Velkou podporu má zejména u mladší generace, která diktaturu jeho otce nezažila. Na společné kandidatuře se dohodl s dcerou dosavadního prezidenta. Sara Duterteová-Carpiová se uchází o post viceprezidentky.

A "pravda" a "láska" zasa nezvíťazili. Či?

[IgorT]

Filipíny zrušili nákup vojenských vrtuľníkov z Ruska, obávajú sa možných amerických sankcií

Filipínska vláda zrušila dohodu na nákup 16 ruských vojenských transportných vrtuľníkov kvôli obavám z možných amerických sankcií. Agentúre AP to v utorok večer povedal bývalý filipínsky minister obrany Delfin Lorenzana.


Lorenzana uviedol, že dohodu o nákupe vrtuľníkov Mi-17 v hodnote 227 miliónov dolárov zrušil minulý mesiac a exprezident Rodrigo Duterte jeho rozhodnutie schválil. Funkčné obdobie oboch predstaviteľov sa skončilo 30. júna.

„Mohli by sme čeliť sankciám,“ zdôvodnil Lorenzana zrušenie dohody, podpísanej vlani v novembri. Americkí bezpečnostní predstavitelia podľa neho o rozhodnutí Manily vedia a mohli by filipínskej armáde ponúknuť podobné stroje.

Filipíny sú spojencom Washingtonu, ktorý na Rusko uvalil tvrdé sankcie v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Manila v marci podporila rezolúciu OSN požadujúcu okamžité ukončenie ruských vojenských útokov na Ukrajine a stiahnutie všetkých ruských vojakov, pričom odsúdila ruskú inváziu.

Filipínsky exprezident Duterte vyjadril obavy z globálnych vplyvov ruskej invázie, osobne ju ale neodsúdil. Keď bol Duterte pri moci, udržiaval blízke vzťahy so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a označil ho dokonca za svoj idol.

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/63 ... h-sankcii/

[Alchymista]

https://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/30- ... roku-2028/
30 milionů Filipínců dostane domy a byty do roku 2028

MANILA, Filipíny – Třicet milionů Filipínců by mělo mít do roku 2028 střechu nad hlavou díky bytovému programu vlády prezidenta Ferdinanda Marcose mladšího, uvedl v neděli úřad tiskového tajemníka (OPS). (Foto: Flickr / ilustrační)

S odvoláním na zprávu o činnosti administrativy na konci roku OPS uvedl, že z programu Pambansang Pabahay para sa Pilipino Ministerstva pro lidská sídla a rozvoj měst (DHSUD), jehož cílem je vyřešit zaostávání země v oblasti bydlení výstavbou důstojných a udržitelných domů, by mělo do šesti let profitovat přibližně 30 milionů Filipínců díky výstavbě 6,15 milionu bytových jednotek.

V období od zahájení programu v září do 22. prosince podepsalo DHSUD memoranda o porozumění s přibližně 47 jednotkami místní samosprávy, které pomohou pracovat na iniciativě v oblasti bydlení, uvedla OPS.

Podle OPS se také očekává, že Marcos vydá nařízení o provádění zákona, který vládním agenturám ukládá „společně identifikovat nevyužívané státní pozemky vhodné pro bydlení a rozvoj venkova“.

„Kromě poskytování přístřeší, zejména znevýhodněným rodinám a rodinám postiženým kalamitou, vláda pracuje na budování inkluzivních a udržitelných sídel a dobře plánovaných komunit,“ uvedla OPS a citovala zprávu Marcosovy vlády z konce roku.

Prezident již dříve připustil, že vybudování jednoho milionu nízkonákladových bytů ročně do konce jeho funkčního období je ambiciózní cíl. Přislíbil však, že se jeho administrativa bude „velmi, velmi snažit“.

[Alchymista]

https://echo24.cz/a/HbPyr/zpravy-svet-m ... -lod-laser
Čína namířila vojenský laser proti našemu plavidlu, oznámily Filipíny

Filipíny obvinily Čínu z nebezpečných manévrů a z použití vojenského laseru proti jejich plavidlu. To mířilo se zásobami na mělčinu v Jihočínském moři, kterou si nárokuje Čína a kde již roky kotví filipínská loď. Země si její přítomností oblast nárokuje. Podle pondělního prohlášení filipínské pobřežní stráže se incident stal 6. února, uvedl server britské BBC. Manila incident považuje za porušení filipínské suverenity ve vodách, které země označuje jako Západofilipínské moře.

„Nejen že čínské plavidlo dvakrát použilo laser, ale provedlo také nebezpečné manévry ve vzdálenosti necelých 140 metrů od pravoboku filipínské lodi,“ řekl filipínský činitel. Světlo čínského vojenského laseru dočasně oslepilo posádku lodi filipínské pobřežní stráže, která byla nucena se stáhnout.

Mluvčí filipínské prezidentské kanceláře situaci odmítl komentovat, stejně tak se k incidentu nevyjádřil ani Peking.

Filipínské plavidlo mířilo se zásobami k osamocené lodi, která už roky kotví na Druhé Thomasově mělčině a Filipíny si jí oblast nárokují. Čínské nároky na mělčinu zamítl v roce 2016 Stálý arbitrážní soud (PCA) se sídlem v Haagu, nezakládají se podle něj na historickém základě. Rozhodnutí ale není vymahatelné a Čína i nadále pokračuje s výstavbou ve vodách Jihočínského moře, které si také částečně nárokuje Vietnam, Malajsie, Brunej a Tchaj-wan.

Austrálie loni obvinila Čínu z použití vojenského laseru proti jednomu z jejích vojenských letadel, které se pohybovalo u severu kontinentu. Šest měsíců poté použilo čínské plavidlo modrá světla a blinkry na vlečný člun filipínské pobřežní stráže.

Předchozí filipínský prezident Rodrigo Duterte vyjadřoval náklonnost k Číně a byl známý protiamerickou rétorikou. Vztahy mezi USA a Filipínami se zlepšily, když se moci ujal syn bývalého filipínského diktátora Ferdinand Marcos mladší. Filipíny na začátku tohoto měsíce oznámily, že umožní Spojeným státům využívat další čtyři vojenské základny v zemi.

[tiger]

https://www.novinky.cz/clanek/zahranicn ... u-40429140

USA nebudou smět na filipínských základnách skladovat zbraně, které by mohly být použity na obranu Tchaj-wanu v případném konfliktu s Čínou. Ve středu to v Manile prohlásil filipínský ministr zahraničí Enrique Manalo.
Čínské ministerstvo zahraničí před časem varovalo, že posilování americké přítomnosti na Filipínách povede jen ke zvýšení napětí v oblasti. Filipínský prezident Ferdinand Marcos mladší proto minulý týden Peking ujistil, že základny, k nimž mají USA přístup, nebudou použity k útočným akcím.

Podle něj je cílem dohody s Washingtonem pouze posílení obrany Filipín. „Pokud nás nikdo nenapadne, nemusí se obávat, protože my proti němu bojovat nebudeme,“ ujistil Marcos.

Filipíny sice s USA vojensky úzce spolupracují, stejně jako ostatní státy v jihovýchodní Asii ale odmítají stát se figurkami v mocenském boji mezi Washingtonem a Pekingem.

Snaží se ve vlastním zájmu zůstat mimo konflikt obou velmocí a využít výhod, které jim každá strana nabízí. Čína je pro ně hlavním ekonomickým partnerem, zatímco na USA spoléhají v bezpečnostní oblasti.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20230910/phili ... 43142.html
Filipíny plánujú v októbri rokovať o dodávkach ropných produktov z Ruska

VLADIVOSTOK (Sputnik) - Filipíny majú záujem o dodávky ropných produktov z Ruska a plánujú o tejto otázke diskutovať v októbri počas zasadnutia obchodno-ekonomickej komisie, uviedol pre RIA Novosti filipínsky veľvyslanec v Rusku Igor Bailen na Východnom ekonomickom fóre (EEF).
"Pokiaľ viem, zatiaľ nedošlo k žiadnym dodávkam ropných produktov. Ale takýto záujem určite existuje. Existujú určité otázky, ktoré teraz riešime. Dúfam, že na budúci mesiac sa uskutoční stretnutie zástupcov Ruskej federácie a Filipín počas spoločnej komisie pre obchodnú a hospodársku spoluprácu a bude sa tam hovoriť o rope. Zatiaľ však nie sú známe žiadne podrobnosti," povedal veľvyslanec.
EEF bola založená v roku 2015 ako medzinárodná platforma na uľahčenie obchodnej spolupráce v ázijsko-tichomorskom regióne a stimuláciu investícií v najvýchodnejších regiónoch Ruska. Ôsmy ročník EEF sa uskutoční 10. - 13. septembra v ruskom meste Vladivostok. RIA Novosti je oficiálnym mediálnym partnerom fóra.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20230924/phili ... 17442.html
Filipíny môžu skúmať hnojivá z Ruska, vzťah nie je "priamo" ovplyvnený sankciami

OSN (Sputnik) - Filipíny môžu zvážiť nákup hnojív z Ruska, uviedol pre Sputnik minister zahraničných vecí Enrique Manalo.
"Pokiaľ viem, neboli sme s nimi, s Ruskom, v žiadnom oficiálnom kontakte ohľadom hnojív. Ale určite predpokladám, že ak budú nejaké možnosti, mohli by sme s nimi diskutovať," povedal Manalo na okraj Valného zhromaždenia OSN.
Rusko je jedným z hlavných dodávateľov hnojív na celom svete, ale konflikt na Ukrajine ovplyvnil schopnosť Moskvy prepravovať svoje obilie a hnojivá z čiernomorských prístavov.
Platnosť Čiernomorskej obilnej iniciatívy sprostredkovanej Tureckom a OSN, ktorá stanovila humanitárny koridor umožňujúci bezpečný vývoz ukrajinských a ruských poľnohospodárskych produktov po mori, vypršala 18. júla po tom, ako Rusko odmietlo predĺžiť svoju účasť s odvolaním sa na pretrvávajúce porušovanie súčasti balíka dohôd, ktorá mala uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív.
"Určite sme veľmi znepokojení napríklad aj v súvislosti s dohodou o obilí, ktorá bola pozastavená," povedal Manalo na okraj Valného zhromaždenia OSN.
Minister tiež vyjadril nádej, že strany Čiernomorskej iniciatívy pre obilie nájdu spôsob, ako obnoviť dohodu, "pretože si myslím, že to bol nielen dôležitý krok z hospodárskeho hľadiska, ale je to, dúfame, aj cesta vpred, aby sme videli, ako môžeme riešiť konflikt a nájsť spôsob, ktorý nakoniec povedie k nejakému diplomatickému riešeniu."
Dodal, že sankcie voči Rusku nemajú priamy vplyv na spoluprácu medzi Filipínami a Ruskom, ale krajina ich pociťuje, keďže ceny rastú,
"No, nie priamo," odpovedal Manalo na okraj Valného zhromaždenia OSN na otázku, či sankcie voči Moskve ovplyvňujú spoluprácu oboch krajín.
"Nemajú. Samozrejme, že nás ovplyvnil konflikt na Ukrajine, pokiaľ ide o rastúce ceny potravín a tiež napríklad hnojív atď. Ale v rámci sankcií nie priamo, nie výrazne."
Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine 24. februára 2022 mnohé krajiny, najmä z Európskej únie, sprísnili postup pri vydávaní víz pre ruských turistov a mnohé sa rozhodli pozastaviť leteckú dopravu s Ruskom, ale Manalo zopakoval, že to nie je prípad Filipín.
"Nezatvorili sme [hranice pre Rusov]. Ruskí turisti sú vždy vítaní, aby prišli na Filipíny a užili si Filipíny," povedal Manalo na okraj Valného zhromaždenia OSN.
Manalo poznamenal, že v jeho krajine sa zvýšil počet ruských turistov.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20231031/chine ... 22115.html
Čínska armáda blokuje filipínsku vojnovú loď pri ostrove Huangyan

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (PLA) v pondelok zablokovala filipínsku vojnovú loď, ktorá neoprávnene vplávala do vôd pri čínskom ostrove Huangyan Dao (Chuang-jang), a to v súvislosti s eskaláciou provokácií Filipín v okolí čínskych ostrovov a útesov v Juhočínskom mori, uviedli pozorovatelia.
Bez povolenia čínskej vlády filipínska korveta v pondelok nezákonne vplávala do vôd pri čínskom ostrove Huangyan, uviedol v tlačovej správe starší plukovník Tian Junli, hovorca veliteľstva Južného divadla PLA.

Veliteľstvo Južného divadla PLA zorganizovalo námorné a vzdušné sily, sledovalo a monitorovalo, ústne varovalo a následne zablokovalo a obmedzilo filipínsku vojnovú loď v súlade so zákonom, zdôraznil Tian.
Filipínsky krok vážne porušil zvrchovanosť Číny a výrazne zasiahol do medzinárodného práva a základných zásad medzinárodných vzťahov a mohol ľahko vyústiť do nedorozumenia, uviedol Tian a dôrazne vyzval filipínsku stranu, aby okamžite zastavila provokáciu a zabránila ďalšej eskalácii situácie.

"Veliteľské jednotky sú neustále v stave vysokej pohotovosti, aby rozhodne chránili národnú suverenitu a bezpečnosť, ako aj mier a stabilitu v oblasti Juhočínskeho mora," zdôraznil hovorca.
Od augusta Manila opakovane provokovala Peking v súvislosti s čínskymi ostrovmi a útesmi v Juhočínskom mori vrátane okolia útesu Ren'ai, ostrova Huangyan (= Scarborough Shoal) a ostrova Zhongye (= Thitu Island, Pag-asa Island).
Vo väčšine prípadov filipínska strana vyslala vládne lode a lode pobrežnej stráže a Čína v reakcii na to vyslala lode pobrežnej stráže, ale tentoraz Filipíny vyslali vojenskú loď, takže Čína recipročne vyslala sily PLA, uviedol v pondelok pre Global Times čínsky vojenský expert, ktorý si želal zostať v anonymite.
Nasadenie korvety filipínskou stranou je vystupňovanou provokáciou, uviedol expert.
Eskaláciou napätia chcú Filipíny pravdepodobne získať podporu USA, alebo celú frašku zinscenovali v prvom rade USA, uviedli analytici.
Filipíny by si mali uvedomiť, že ich USA využívajú, pretože USA nikdy nebudú bojovať za národné záujmy Filipín, tvrdili odborníci a varovali, že filipínske provokácie sa im nakoniec vypomstia.
Tento článok pôvodne uverejnil denník Global Times.

Huangyan = Scarborough Shoal z družice Landsat v roku 2000


Thitu Island


snímka Maxar z 4. April 2022 - dráha má 1300 metrov

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20231125/austr ... 03497.html
Austrália a Filipíny spustili spoločné námorné hliadky v Juhočínskom mori

Očakáva sa, že hliadky za účasti plavidiel oboch námorných síl sa uskutočnia od 25. do 27. novembra.
Ozbrojené sily Filipín a Austrálie začali prvú spoločnú námornú hliadku v rámci inauguračnej aktivity námornej spolupráce vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín v Juhočínskom mori.
Podľa spoločného vyhlásenia austrálskeho ministra obrany Richarda Marlesa a filipínskeho ministra národnej obrany Gilberta Theodora Jr. námorná kooperatívna aktivita "predstavuje praktickú realizáciu" strategického partnerstva podpísaného medzi oboma krajinami v septembri a uskutoční sa od 25. do 27. novembra.
"Námorná spolupráca zdôrazňuje náš spoločný záväzok uplatňovať slobodu plavby a preletov v súlade s medzinárodným právom na podporu mierového, bezpečného a stabilného Indopacifiku," uvádza sa vo vyhlásení. "Austrália aj Filipíny podporujú Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) a opätovne potvrdzujú rozhodnutie arbitrážneho tribunálu pre Juhočínske more z roku 2016 ako konečné a právne záväzné pre obe strany."
Filipínsky prezident Ferdinand Marcos ml. sa tiež vyjadril na X, aby vyhlásil, že námorná spolupráca zdôrazňuje "spoločný záväzok Austrálie a Filipín podporovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a mierovejší, bezpečnejší a stabilnejší indo-tichomorský región".
Očakáva sa, že do spoločnej hliadkovacej činnosti sa zapojí niekoľko plavidiel filipínskeho námorníctva a austrálskeho kráľovského námorníctva, ako aj pozorovacie lietadlá ich vzdušných síl.
Začiatkom tohto týždňa Filipíny obnovili spoločné námorné hliadky so Spojenými štátmi v Juhočínskom mori, keďže Marcos ml. sa usiloval o zintenzívnenie obrannej spolupráce medzi svojou krajinou a USA.
K tomuto vývoju došlo v čase, keď sa zdá, že Spojené štáty majú v úmysle zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v ázijsko-tichomorskom regióne a podporiť krajiny, ktoré majú územné spory s Čínou, ako napríklad Filipíny.

Translated with www.DeepL.com/Translator (free version)

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20231202/phili ... 38597.html
Filipíny otvorili novú monitorovaciu základňu v Juhočínskom mori uprostred rastúceho napätia

Juhočínske more je už desaťročia sporné, keďže Čína, Brunej, Filipíny, Vietnam a Taiwan (Čínska republika) si robia protichodné nároky na časti tohto regiónu.
Filipíny v piatok otvorili novú monitorovaciu základňu pobrežnej stráže v spornej oblasti Juhočínskeho mora, ktorá prichádza po ohlásení zvýšenej spolupráce a spoločných vojenských hliadok v tejto oblasti s touto krajinou a USA a Austráliou.
Filipínski predstavitelia uviedli, že základňa a rozšírené hliadky sú reakciou na to, čo vnímajú ako "čisté šikanovanie" zo strany Číny v tejto oblasti. Čína obvinila USA a iné zahraničné záujmy z vyvolávania problémov v spornom regióne.
Strety medzi filipínskymi a čínskymi loďami sa za posledný rok zintenzívnili. V októbri sa filipínske a čínske plavidlá zrazili, keď sa čínske lode snažili zablokovať prísun stavebného materiálu na vojnovú loď, ktorá od roku 1999 uviazla v blízkosti sporného útesu Ren'ai Jiao (tzv. Druhá Thomasova plytčina).
Čína tvrdí, že Filipíny nesplnili svoj desaťročia starý sľub o odstránení lode, zatiaľ čo Filipíny tvrdia, že loď a ponorený útes patria pod ich územie.
V súvislosti s rastúcim napätím USA zdôraznili, že v prípade konfliktu musia brániť Filipíny. Filipíny sú najdlhšie trvajúcim zmluvným spojencom Spojených štátov v Ázii.
Nová monitorovacia stanica pobrežnej stráže sa nachádza na malom ostrove Thitu a jej súčasťou je dvojposchodová budova s radarom, zariadením na sledovanie lodí a ďalším vybavením. Filipínsky poradca pre národnú bezpečnosť Eduardo Ano a ďalší predstavitelia prileteli na otvorenie na Thitu, ktorý je domovom približne 250 obyvateľov a je jedným z deviatich ostrovov, ostrovčekov a atolov na spornom území, ktoré od 70. rokov 20. storočia okupujú filipínske sily.
Ano naznačil, že hliadky by sa mohli rozšíriť aj na Japonsko. "Sme otvorení podobne zmýšľajúcim krajinám, ktoré sa môžu pripojiť ako pozorovatelia alebo účastníci," povedal novinárom.

Okrem Filipín si na Thitu robia nárok aj Čína a Vietnam.
Čína opakovane uviedla, že hliadky zvyšujú napätie v oblasti, a obvinila Filipíny, že získavajú zahraničné "sily" na vyvolanie napätia v regióne.
"[Filipíny] naverbovali na hliadkovanie sily mimo regiónu... vyvolali [problémy] a zapojili sa do humbugu, čím podkopali mier a stabilitu v regióne," povedal minulý týždeň hovorca čínskej armády.
Čínsky plukovník Wu Qian vo štvrtok zopakoval, že Čína sa domnieva, že za rastúcim napätím stoja USA. "USA podnietili a povzbudili filipínsku stranu, aby narušila zvrchovanosť Číny, čo vystupňovalo napätie na mori. Čínska strana sa proti tomu dôrazne stavia," povedal Wu, hovorca čínskeho ministerstva národnej obrany, na tlačovej konferencii.
Filipínsky minister obrany Gilberto Teodoro, čerstvo po stretnutí so svojím americkým kolegom Austinom Lloydom, reagoval vyhlásením, že to bola Čína, kto "vyvolával problémy".
Začiatkom tohto roka filipínsky prezident Ferdinand Marcos mladší, ktorého administratíva sa zbližuje s USA, vyhlásil, že jeho krajina Číne neustúpi. "Filipíny neodovzdajú ani jeden štvorcový centimeter nášho územia žiadnej cudzej mocnosti," varoval Marcos po stretnutí s predstaviteľmi USA na Havaji.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20240312/phili ... 88193.html
Filipínske ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že niektoré návrhy Číny týkajúce sa Juhočínskeho mora sú realizovateľné

MOSKVA (Sputnik) - Niektoré z návrhov Číny adresovaných Filipínam v súvislosti s územnými spormi medzi oboma krajinami o oblasti v Juhočínskom mori sú "do istej miery realizovateľné", zatiaľ čo mnohé sú proti záujmom krajiny, uviedlo v utorok filipínske ministerstvo zahraničných vecí.
Ministerstvo sa odvolalo na článok s názvom "Čínsky úradník: PH ignorovalo čínske návrhy týkajúce sa morského sporu", ktorý bol v pondelok uverejnený v novinách The Manila Times, a uviedlo, že v roku 2023 dostalo od Číny koncepčné dokumenty týkajúce sa tejto otázky a "podniklo seriózne štúdium a zváženie" týchto návrhov.
"Zatiaľ čo niekoľko návrhov sa považovalo za do istej miery realizovateľné, mnohé zo zvyšných čínskych návrhov boli po dôkladnom štúdiu, preskúmaní a zvážení vo filipínskej vláde označené za návrhy, ktoré sú v rozpore s našimi národnými záujmami," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Po preskúmaní návrhov Manila predložila Pekingu svoje protinávrhy v roku 2023 a o tejto otázke sa rokovalo počas 8. bilaterálneho konzultačného stretnutia o Juhočínskom mori v januári v Šanghaji, dodalo ministerstvo.

Územná príslušnosť viacerých ostrovov a útesov v Juhočínskom mori je už desaťročia predmetom sporov medzi Čínou, Filipínami a niekoľkými ďalšími ázijsko-tichomorskými krajinami. Na kontinentálnom šelfe týchto ostrovov vrátane Paracelských ostrovov, ostrova Thitu, Scarborough Shoal a Spratlyho ostrovov, ktorých súčasťou je aj Whitsonov útes, boli objavené významné zásoby ropy a zemného plynu.
V júli 2016 po žalobe podanej Filipínami Stály arbitrážny súd v Haagu rozhodol, že Čína nemá žiadne dôvody na územné nároky v Juhočínskom mori. Súd rozhodol, že ostrovy nie sú sporným územím a nepredstavujú výlučnú hospodársku zónu, Peking však toto rozhodnutie odmietol uznať alebo akceptovať.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20240403/us-ph ... 19491.html
USA a Filipíny spustili spoločné pozemné cvičenia severne od Manily

MOSKVA (Sputnik) - Armády USA a Filipín začali tento týždeň každoročné spoločné cvičenie, ktoré je označované ako snaha o zvýšenie bilaterálnej kapacity pozemnej sily a schopností pre spoločné operácie.
Cvičenie Salaknib tradične hostí Fort Magsaysay, hlavný výcvikový priestor filipínskej armády nachádzajúci sa severne od Manily. Tohto ročníka sa zúčastňuje približne 600 príslušníkov americkej armády v prvej fáze a predpokladaných 1 500 príslušníkov v druhej fáze, odhaduje armáda USA pre Indopacifik.
"Posilnením našej kolektívnej pripravenosti s filipínskymi ozbrojenými silami Salaknib zlepšuje naše operačné spôsobilosti a posilňuje dlhodobú a silnú americko-filipínsku alianciu, čo je prejavom našej oddanosti slobodnému a otvorenému Indopacifiku," uviedli v utorok americké sily.
Tohtoročné cvičenia budú zahŕňať pechotné operácie, operácie s viacerými oblasťami, prelomenie mestských oblastí, operácie v džungli, spoločné násilné prenikanie, vzdušné a priame útoky, operácie s oštepmi a protitankové operácie.

Cvičenia budú integrované do Spoločného tichomorského centra mnohonárodnej pripravenosti (JPMRC), ktoré je prvým regionálnym bojovým výcvikovým zariadením USA v Indopacifiku.
Ďalšou novinkou je nasadenie pozemného zbraňového systému stredného dosahu MRC v krajine juhovýchodnej Ázie. Podľa jeho výrobcu, spoločnosti Lockheed Martin, systém pozostáva z odpaľovacích zariadení, rakiet a operačného centra batérie.

"Zapojenie MRC je v kombinácii s našimi výmenami expertov v danej oblasti kľúčové pre prehĺbenie nášho partnerstva," povedal brigádny generál Bernard Harrington, veliteľ 1. multidoménovej operačnej skupiny.
Spojené štáty posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v indo-tichomorskom regióne s deklarovaným cieľom čeliť rastúcemu vplyvu Číny. Filipíny minulý rok rozšírili prístup USA na svoje vojenské základne, keďže sa snažia posilniť vzťahy s Washingtonom.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20240506/phili ... 85175.html
Filipínsky prezident odmietol návrh na použitie vodných diel proti čínskym plavidlám

MOSKVA (Sputnik) - Filipínsky prezident Ferdinand Marcos mladší v pondelok odmietol návrh vybaviť plavidlá pobrežnej stráže krajiny vodnými delami ako prostriedkom obrany proti údajnému prenasledovaniu Číny v Juhočínskom mori.
Túto myšlienku predložil minulý týždeň líder filipínskej menšiny v Senáte Koko Pimentel po novom incidente, keď Peking použil vodné delá proti filipínskym plavidlám, informoval spravodajský portál Rappler.
"Nie... nemáme v úmysle na nikoho útočiť vodnými delami alebo inými podobnými ofenzívami," povedal Marcos, keď podľa spravodajského webu odpovedal na otázku týkajúcu sa tohto návrhu.
Prezident dodal, že Filipíny "nebudú nasledovať čínsku pobrežnú stráž a čínske plavidlá" pri vybavovaní svojej flotily vodnými delami.
"Nie je poslaním nášho námorníctva, našej pobrežnej stráže začínať alebo zvyšovať napätie. Ich poslaním je presný opak, je znižovať napätie," dodal Marcos.
V utorok dve filipínske plavidlá vplávali do vôd Scarborough Shoal, atolu, na ktorý si robia nárok Filipíny aj Čína. Filipínske orgány uviedli, že čínska pobrežná stráž plavidlá obťažovala a poškodila ich streľbou z vodných diel. Čínska pobrežná stráž uviedla, že plavidlá ignorovali opakované varovania čínskej strany.
Čína vedie už desaťročia spory s niekoľkými ázijsko-tichomorskými krajinami vrátane Filipín o územnú príslušnosť viacerých ostrovov a útesov v Juhočínskom mori. V júli 2016 Stály arbitrážny súd v Haagu na základe žaloby podanej Filipínami rozhodol, že Čína nemá žiadne dôvody na územné nároky v Juhočínskom mori. Súd rozhodol, že ostrovy nie sú sporným územím a nepredstavujú výlučnú hospodársku zónu. Peking toto rozhodnutie neuznal ani neprijal.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20241010/phili ... 02940.html
Filipíny obviňujú Čínu z „obťažovania“ a vyzývajú na urýchlené prijatie Kódexu správania ASEAN

MOSKVA/VIENTIANE (Sputnik) - Filipínsky prezident Ferdinand Marcos mladší vo štvrtok vyzval združenie ASEAN, aby urýchlilo prijatie kódexu správania v Juhočínskom mori, pričom uviedol, že Peking jeho krajinu „obťažuje a zastrašuje“.
„Prezident Ferdinand R. Marcos ml. vyzval členské štáty ASEAN-u, aby urýchlili prijatie Kódexu správania ASEAN-u a Číny s cieľom dosiahnuť zmysluplný pokrok v situácii, keď Čína pokračuje v agresii a obťažovaní vo filipínskych vodách,“ uvádza sa vo vyhlásení filipínskeho predsedníctva.
Niektoré „kľúčové prvky“ kódexu zostávajú nedoriešené pre nezhody medzi členskými štátmi v rôznych otázkach, od právneho statusu dokumentu až po „taký základný pojem, ako je zdržanlivosť“, napísal Marcos Jr.
„Strany musia byť úprimne otvorené serióznemu zvládnutiu rozdielov a zníženiu napätia,“ dodal.
Vysokopostavený diplomatický zdroj z čínskej delegácie na samite ASEAN v Laose pre Sputnik uviedol, že Peking očakáva, že všetky krajiny regiónu budú spolupracovať v záujme spoločného mieru a stability.
„Po vystúpení filipínskeho prezidenta na samite ASEAN, v ktorom obvinil Čínu, že vystavuje jeho krajinu agresii a prenasledovaniu, čínsky premiér Li Kche-čchiang vo svojom prejave spomenul aj Juhočínske more, pričom načrtol výhody mierovej hospodárskej spolupráce medzi Čínou a krajinami juhovýchodnej Ázie oproti akejkoľvek konfrontácii a vyzval krajiny prítomné na samite, aby zachovali mier a stabilitu v celom regióne vrátane Juhočínskeho mora,“ uviedol diplomat.

Niekoľko ázijsko-tichomorských krajín vrátane Filipín a Číny sa sporí o územnú príslušnosť viacerých ostrovov a útesov v Juhočínskom mori.

V júli 2016 po žalobe podanej Filipínami Stály arbitrážny súd v Haagu rozhodol, že Čína nemá žiadne dôvody na územné nároky v Juhočínskom mori.

Súd rozhodol, že ostrovy nie sú sporným územím a nepredstavujú výlučnú hospodársku zónu, Peking však toto rozhodnutie odmietol uznať alebo akceptovať.
V posledných týždňoch sa zvýšil počet incidentov, do ktorých sa zapojili filipínske a čínske lode v sporných vodách. V poslednom z nich, v utorok, Manila obvinila čínsku pobrežnú stráž zo streľby z vodných diel na dve filipínske rybárske lode. Peking však uviedol, že išlo o „legitímne kontrolné opatrenia“ proti vniknutiu do oblastí, ktoré považuje za svoje teritoriálne vody.